Najkrajší jazyk v šírom svete je moja rodná reč

Autor: Agáta Mikolková | 29.3.2012 o 19:19 | (upravené 29.3.2012 o 19:53) Karma článku: 8,59 | Prečítané:  948x

Slovenčina znie nádherne ľúbozvučne a niektoré slová sú naozaj úžasné (v takomto skvelom jazyku sa aj láska vyznáva úprimnejšie, hoci vo francúzštine znie všetko ako pozvanie na romantický večer). Hovorí sa, že je to jeden z najťažších jazykov na svete. Chyba lávky, podľa mojich vedomostí sa niečo také, ako zložitosť jazyka nedá určiť. Veď si vezmite, že čínske dieťa sa naučí materinský jazyk rovnako ako baby amerických rodičov, či detváky spod Tatier. Ale nie o tom som chcela.

Chcela by som, aby nezanikli niektoré archaizmy a príslovia, ktoré sú pre našich starých rodičov samozrejmé, ale mám obavy, že pre dnešných adolescentov a mladších nepoznané a nepochopené. Pre ostatných len na osvieženie a pre budúcnosť napísané čierne na bielom. Aby sme si pripomenuli, že aj slovenčina so sebou priniesla mnoho múdreho, nielen lopotu na panskom a bojové vyhlásenie "mor ty len, a voľ nebyť ako byť otrokom".

„Bez oldomáša ani kúpiť ani predať." Staré príslovie, ktoré len poukazuje na to ako sa doba (ne)zmenila. Verím, že slovenská kultúra nie je na tom, čo sa týka alkoholizmu, až tak zle ako sa prezentuje, každopádne oldomáš „zapitie" po dobrom obchode ostáva tradíciou a nie len zvykom z Rysavej jalovice.

Veruže, naši predkovia boli dobrodinci a Chamurapiho zákon oko za oko, zub za zub im nebol blízky (aspoň si to nepriznali) a minimálne v nedeľu pred kostolom radili jeden druhému „kto do teba kameňom, ty do neho chlebom". No a keďže sa bieda s nimi veľmi nehrala a jedla na výber nebolo, aj pre túto udalosť si ustálili slovné spojenie „mnoho jedál, mnoho nemocí". Otázka závisti panstvu, čo sa napchávalo na celodenných hostinách tým bola vyriešená, avšak jedna pravda prežila „hlad je najlepším kuchárom" a tak aj suchá švábka bola dobrá. Len čo je pravda, slová útechy niekedy spôsobujú zázraky.

Zvláštna kategória by mali byť príslovia, povedala by som -do bitky-, resp. motivačné. Ponúka sa ich plné priehrštie. „Kým lenivý myslí, chytrý spraví." „Kto prvej zožne, prvej zje." „Kto prútik neohýba, strom ťažko ohne." A jedno obzvlášť pragmatické „kto nezačne, nedokončí". V prípade, že by sa niekto až priveľa držal týchto rád a mal veľké ambície, pomohli si staré matere negáciami typu „kto/čo vysoko letí, hlboko padá", „robota nie je zajac, neutečie", a keby sa niekto obával riskovať, podporí ho tvrdenie  „kto sa bojí, nech nechodí do lesa".

Ešte som chcela čo-to o láske spomenutej na začiatku, ale nechce sa mi v oddychovom článku zamotávať do osídel tejto mocnej čarodejky, lebo v tomto prípade tvrdenie strieda tvrdenie a tým sa komplikuje niečo, čo je vlastne primitívne ako priamka z bodu A do bodu B. Preto už len pripomeniem, že by sme si mali vážiť kultúru, ktorú sme zdedili, lebo tá nás formuje a prostredníctvom nej utvárame svoju budúcnosť.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Súd rozhodol proti Mayovej. Brexit musí schváliť parlament

Odchod Británie z Európskej únie musí odsúhlasiť parlament.

DOMOV

Gašpar podporil konšpirácie, vyvolal pochybnosti o šéfovi polície

Podpis pod vyhlásením by mal Gašpar podľa Kisku vysvetliť.

DOMOV

Lietadlá stáli milióny, no ministri lietajú linkami

Kaliňák hovorí, že každý má slobodný výber, ako bude cestovať.


Už ste čítali?